///

Inflácia rástla aj v januári. Vystúpila na 8,4%

6 min. čítania

Medziročný rast cien v januári 2022 dosiahol najvyššiu mesačnú hodnotu inflácie v SR za viac ako sedemnásť rokov (od júla 2004). Medzimesačne aj medziročne hýbali cenami najdôležitejšie položky spotrebného koša slovenských domácností, a to rastúce ceny potravín o viac ako 8 %, bývania a energií, palív o 12,6 %.

Január však pohol cenami naprieč celým spotrebným košom a zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 8,1 %, čo je najvyššia hodnota od septembra 2008.

Najvýznamnejšie tento výsledok ovplyvnili rastúce ceny mlieka a syrov, chleba a obilnín, obe zložky boli medziročne drahšie o viac ako 9 %. Drahšie sme kupovali aj zeleninu a oleje a tuky, medziročne sme zaplatili až o štvrtinu viac (v decembri to bolo 18,5 %). Mierny tlmiaci účinok malo medzimesačne iba zlacnenie odevov a obuvi.

Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností – bývanie a energie, zvýšili rast cien na hodnotu 12,6 %, čo bolo spôsobené predovšetkým zvýšením regulovaných cien energií. Úprava cien energií prebieha vždy najmä v januári a aktuálny rast je ovplyvnený nízkou porovnávacou základňou, pretože v januári 2021 ceny energií klesli.

Naďalej na ceny vplývali aj výrazne drahšie stavebné materiály, ktoré sa premietajú do rôznych zložiek výdavkov odboru bývanie, významne rástli od polovice minulého roka a pokračovali aj na začiatku roka 2022.

Medzimesačný vývoj

Medzimesačne ceny vzrástli o 2,7 %. Tempo rastu cien výrazne zrýchlilo, vyššia medzimesačná inflácia bola naposledy pred osemnástimi rokmi (v januári 2004).

Spomedzi 12 hlavných zložiek (odborov) spotrebného koša ceny vzrástli v jedenástich, medzimesačný rast zmiernil iba pokles cien odevov a obuvi. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli vyššie ceny v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. 

Vyššie ceny v odbore ovplyvňoval nielen rast cien potravín o 2,9 %, čo bol najvyšší rast za posledné tri roky (od januára 2019), ale po novom aj rast nealkoholických nápojov o 6,7 %. Spomedzi potravín rástli všetky položky, najvýznamnejšie však ceny mlieka, syrov a vajec o 3,2 %, ovocia o 6,2 %, zeleniny o 5,4 %, ale tiež mäsa o 1,1 % či olejov a tukov o 6,3 %. Oproti decembru sme si výraznejšie priplatili aj za kávu, čaj a kakao o 4,7 %, ako aj za minerálne vody a nealko nápoje o 8,2 %.

Medzimesačný rast cien naďalej podporili rastúce ceny v odbore bývanie a energie, a to nielen vplyvom drahších stavebných materiálov, ale aj úpravou cien energií. Energie zvýšili ceny v priemere o 13 %, z toho elektrina o 11,7 %, plyn o 19,4 % a tepelná energia o 11,3 %. Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti decembru zdraželo o 2 % a súčasne boli vyššie ceny aj za údržbu a opravy obydlia o 3,1 %.

Medzimesačné zvýšenie zaznamenali aj alkoholické nápoje, vzrástli hlavne ceny piva o 4,5 %, a v doprave naďalej rástli ceny pohonných hmôt o 1,2 %.

Index spotrebiteľských cien sa v januári oproti decembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 2,6 %, v domácnostiach dôchodcov o 3,3 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,8 %. 

Medziročný vývoj

Medziročná hodnota inflácie v januári 2021 vzrástla výrazne na 8,4 %, ceny oproti januáru 2021 boli vyššie vo všetkých 12 sledovaných odboroch. Na tejto vysokej hodnote sa podieľali najmä rasty cien potravín, oproti minuloročnému januáru boli vyššie o 8,4 %.

Potraviny boli medziročne drahšie vo všetkých 9 sledovaných potravinových triedach, najvýznamnejšie vzrástli ceny mlieka, syrov a vajec o 9,4 %, olejov a tukov o 24,6 %, ale tiež zeleniny o 15,3 % či chleba a obilnín o 9,1 %.

Z nealkoholických nápojov sme viac zaplatili za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy viac o 4,7 %, za kávu, čaj a kakao o 3,6 %. Potraviny a nealkoholické nápoje sú druhou najvýznamnejšou položkou vo výdavkoch slovenských domácností.

Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 12,6 %. Pod vysoký rast sa podpísali úpravy cien energií v rámci regulovaných sieťových odvetví, aj skutočnosť, že pred rokom tieto ceny klesali.

Ceny plynu vzrástli o 19,6 %, elektriny o 11,7 %, tepelnej energie o 11,8 % aj pevných palív o 9,2 %. Okrem toho, aj vplyvom naštartovaného rastu cien stavebných materiálov, naďalej rástlo imputované nájomné (o 14,7 %) aj údržba a oprava obydlia (14 %).

Dynamickejšie sa zvýšili aj ceny alkoholických nápojov a tabaku, v medziročnom porovnaní pretrvával už jedenásty mesiac vplyv vyšších cien tabakových výrobkov po úprave daní zo začiatku minulého roka, aktuálne sa však pridali vyššie ceny alkoholických nápojov, destilátov o 5,4 %, vína o 2,6 % a piva o 2,2 %.

Celkovú medziročnú hodnotu inflácie stále ovplyvňovali aj ceny palív v odbore doprava, v januári boli medziročne vyššie o 23,2 %, avšak dynamika ich rastu sa oproti decembru zmiernila. Táto hodnota je podporená aj nižším porovnávacím základom z januára 2021, kedy palivá ešte zlacňovali.

Vyššie ceny zotrvali aj v odbore reštaurácie a hotely, najmä štyri mesiace výrazne vyššie ceny v závodných jedálňach, čo bol dopad zmien v štátnom financovaní obedov na základných školách v septembri 2021.

Rast zaznamenali aj ďalšie tovary a služby naprieč spotrebným košom, ktoré jednotlivo síce tvoria menej významné položky z hľadiska váhy vo výdavkoch slovenských domácností, ale v súhrne nie sú zanedbateľné. Napríklad ceny poistenia medziročne stúpli o 2,9 %, ceny ambulantných služieb o 5 % či služby osobnej starostlivosti o 5,2 %, kam sa radia kadernícke a skrášľovacie služby či rôzne spotrebiče a pomôcky pre osobnú starostlivosť.   

Index spotrebiteľských cien sa v januári 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov, za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 8,3 %, za domácnosti dôchodcov o 9,1 %.

Medzimesačný a medziročný vývoj jadrovej a čistej inflácie

Pri januárovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 8,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 7,1 % a čistá inflácia hodnotu 6,8 %.

Medzimesačne úhrnnú infláciu (oproti decembru 2021) ovplyvnila jadrová inflácia o 1,37 percentuálneho bodu (p. b.) a regulované ceny o 1,36 p. b. Zmeny nepriamych daní úhrnnú infláciu neovplyvnili. Jadrovú infláciu ovplyvnili ďalej ceny potravín o 0,55 p. b. a čistá inflácia o 0,82 p. b.

Jadrová inflácia sleduje rast cenovej hladiny po vylúčení vplyvu zmien regulovaných cien (napr. cien energií) a iných administratívnych opatrení (napríklad úprav daní a podobne). Čistá inflácia je jadrová inflácia bez zmien cien potravín a zmeny cien vplyvom administratívnych opatrení (zmeny nepriamych daní).

Komentovať

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Predch. článok

Okamžité platby: revolúcia v medzibankových platbách

Nasl. článok

Novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa presúva až na jún

Viac z Ekonomika

0 0,00