///

Komentár: USA a Európska únia konečne pochopili, že po dobrom to s Putinom nepôjde

8 min. čítania

Štvrtý deň vojny na Ukrajine sa Európska únia a USA zhodli na potrebe doposiaľ najtvrdších sankciách proti Rusku, ktoré na susednej Ukrajine rozpútalo vojnu. Rusko po prvý krát od začiatku konfliktu priznalo straty aj na svojej strane.

Podľa ukrajinskej armády prišlo o život až niekoľko stoviek ruských vojakov. Ukrajina zároveň zriadila telefonickú linku, ktorá má poskytovať ruským občanom informácie o vojakoch, ktorých mohli na Ukrajine zajať alebo zabiť počas vzájomných stretov. Od spustenia je však linka preťažená.

Ukrajinská strana zároveň požiadala Medzinárodnú federáciu Červeného kríža a Červeného polmesiaca, aby pomohli s repatriáciou mŕtvych ruských vojakov naspäť do Ruska.

Tvrdé sankcie

Štvrtý deň vojny na Ukrajiny však priniesol aj tvrdé sankcie, ktoré sa chystá uvaliť Európska únia, USA a ďalšie krajiny na Rusko. Zasiahnu tvrdo ekonomiku a najmä finančný sektor. Západ po prvý krát v histórii siahne po najtvrdších sankciách.

Niektoré ruské banky odstrihnú od medzinárodných platieb prostredníctvom systému SWIFT. Európska komisia, Veľká Británia, USA aj Japonsko už oznámili, že do niekoľkých dní bude väčšina ruských bánk bez spojenia so svetom. Bude to prakticky znamenať koniec medzinárodných platieb. Fungovať budú iba banky, ktoré zabezpečia platby pre dodávku ruskej ropy a plynu do Európy.

Lenže Západ siahne aj na ruské devízové rezervy. USA už včera oznámili, že zvažujú uvalenie sankcií priamo na Ruskú centrálnu banku. Putin by stratil prístup k stovkám miliárd dolárov, ktoré sú uložené v zahraničí.

Karty sa otočili

Európska únia už veľa krát dokázala, že je prakticky bezzubá. Putin si to uvedomuje a vie, že zo strany Únie môže čakať hlavne kopec rečí, no bez činov. A čo je horšie, reakcia Únie je aj neskutočne pomalá. Rýchla reakcia sa od Európskej únie čakať nedá a lídri sa prakticky nikdy nedokážu na sankciách dohodnúť. Či už ide o Bielorusko alebo teraz o Rusko.

Lídri európskych krajín radi hrozia sankciami, keď však má prísť na činy je to už oveľa horšie. Často víťazí politický populizmus a snaha byť za každú cenu s celým svetom za dobre. Únia sa nerada s niekým dostáva do sporu a to aj za cenu, že sme potom pre celý svet na smiech.

Inak tomu nie je ani v prípade vojny na Ukrajine. Ešte pred inváziou sme počuli silné reči lídrov, ale keď malo prísť na činy, tak to už bolo horšie. Proti najtvrdšej sankcii (odstrihnutia Ruska od medzinárodných platieb cez SWIFT) sa postavilo najmä Nemecko a tiež Taliansko.

Odstrihnúť od zdroja?

Putina nebudú trápiť sankcie, ktoré sa týkajú jeho osoby a už vôbec nie sankcie týkajúce sa ministra zahraničných veci Sergeja Lavrova. To si naozaj politici myslia, že ich to odradí od útoku na Ukrajinu? Áno, Lavrov má peniaze uložené aj do nehnuteľností napríklad v Londýne, ale na tieto zdroje odkázaný nie je.

Únia sa rozhodla potrestať aj ruské banky. Avšak aj tu platí, že pre ruské banky to nebude až taký veľký problém. Áno, prídu o časť zdrojov, no na peniaze z Únie nie sú tak veľmi odkázané.

Tým skutočným trestom bude odstrihnutie Ruska od platobného systému SWIFT. Ten banky využívajú na komunikáciu pri realizácii zahraničných platieb. Ak by doň Rusko nemalo prístup, tak by sa krajine výrazne skomplikoval prísun zdrojov zo zahraničia. Bez nich bude pre Rusko vojna veľmi nákladná. Vytunelovaná štátna kasa potom môže zrútiť ako domček z karát.

„SWIFT je len otázkou času, veľmi krátkej doby, dní. Je to dostatočné? Nie. Je to nevyhnutné? Rozhodne,“

POVEDAL V SOBOTU NEMENOVANÝ VYSOKÝ PREDSTAVIŤ EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY.

Môže byť horšie

Práve odstrihnutie Ruska od SWIFTu bola jedna z požiadaviek Ukrajiny. Lenže sa proti nej postavilo hlavne Nemecko a tiež Taliansko. Dnes sa však karty obrátili a odstrihnutie Ruska od peňazí zo západu vyzerá byť reálnejšie. Európska komisia a USA už oznámili, že ide o hotovú vec a SWIFT pre niektoré banky vypnú do pár dní možno hodín.

Samozrejme ak Únia uvalí embargo len na samotnú technológiu SWIFTu, tak to neznamená úplný koniec zahraničných platieb. Rusko môže začať využívať iné technológie na zahraničné platby a peniaze teda do krajiny môžu prúdiť ďalej.

Problém by nastal v momente, keď by Európska únia zatrhla zahraničné platby do Ruska a z Ruska celkovo. V tom prípade by Putinovi vyschli zahraničné zdroje. Bez nich nedokáže inváziu na Ukrajinu financovať.

Na čiernej listine

Lenže na čiernej listine skončí aj Ruská centrálna banka. Bude to vôbec po prvý krát čo sa terčom sankcií stane priamo najdôležitejšia banka štátu. Ruská centrálna banka držala ešte pred začiatkom invázie do Ruska v dolároch rezervy na úrovni viac ako 640 miliárd dolárov. K časti z nich stratí Putin prístup.

Únia a USA však plánujú ísť ešte ďalej a sankcie namieria aj proti leteckým spoločnostiam. Z úniového neba vykážu ruské dopravné lietadlá. K podobnému kroku môžu pristúpiť postupne aj ďalšie štáty. Rusko tak skončí v politickej, ekonomickej aj dopravnej medzinárodnej izolácii.
Do krajiny sa nedostanú peniaze a peniaze sa nedostanú ani von z krajiny. Z Ruska nebudú môcť utiecť ani bohatí ruskí oligarchovia, ktorým sa chystajú Spojené štáty aj Európska únia po prvý krát poriadne klepnúť po prstoch. Skončia rovnako ako Putin a Lavrov na čiernej listine a s investíciami budú mať útrum.

Práve ignorovanie oligarchov ako terča pre sankcie kritizovali niektorí európski politici. Únia nechcela na ruských oligarchov namieriť sankcie, ale nakoniec zrejme tvrdé sankcie neminú ani ruských boháčov. Tí by sa potom mohli vzoprieť Putinovi alebo ho rovnako ako Západ odrezať od hotovosti, ktorú potrebuje na financovanie vojny.

Dodáme zbrane

A ešte jeden historický míľnik nastane v európskej politike – Európska únia bude vôbec po prvý krát financovať nákup zbraní pre inú krajinu. Dnes to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zbrane Ukrajine už posiela napríklad aj Slovensko. Nám zasa vojenskú pomoc sľúbili štáty NATO. Nemecko a Holandsko k nám pošlú vojakov a tiež techniku na obranu našich hraníc. Spojenci k nám pošlú techniku za miliardu eur.

Pomoc Slovensku už prisľúbili aj Spojené štáty, ktoré nám podľa vyjadrení slovenských politikov sľúbili rozsiahlu materiálnu pomoc. O akú pomoc presne ide zatiaľ nevieme, keďže ju politici bližšie nešpecifikovali. Témou je aj zbavenia sa závislosti Slovenska na ruských technológiách. Skončiť by mali ruské stíhačky a odísť by mali aj ruskí technici zo základne na Sliači. Slovenské nebo by potom mali pomôcť chrániť spojenci z NATO.

Mierové rokovania?

Medzitým to nevyzerá na rýchly koniec vojny na Ukrajine. Rusko sa spoliehalo, že vojna bude rýchla a ukrajinská armáda sa vzdá alebo bude porazená za pár hodín. Postup je však pomalý a ruská armáda sa občas na bojisku aj stratí. Ukrajinci totiž začali likvidovať smerové tabule a ruskí vojaci teda občas ani netušia, kde vlastne sú.

Lenže Putin na Ukrajine narazil na tvrdý odpor armády aj civilistov, ktorých vyzbrojuje aj Západ. Zbrane napríklad na Ukrajinu poslalo susedné Česko. Svet si uvedomuje, že už Putinovi nemôže tolerovať vyčíňanie na Ukrajine.

Situáciou sa už zaoberala aj Bezpečná rada OSN. Rezolúcia o vojne na Ukrajine narazila na odpor samotného Ruska, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Má teda právo veta a to aj využilo. Nič platné to pre Rusko nebolo, keďže Bezpečnostná rada OSN navrhla zvolanie mimoriadneho Valného zhromaždenia OSN. To už Rusko vetovať nemôže.

Rezolúciu odsudzujúcu vojnu na Ukrajine môže prijať aj Valné zhromaždenie. Od vzniku OSN v roku 1945 to bude iba po desiaty krát čo sa mimoriadne zíde Valné zhromaždenie. Navyše Rusko môže prísť o členstvo v mnohých medzinárodných organizáciách.

Dnes sa objavili aj prvé náznaky, že ochotu pristúpiť na mierové rokovania majú obe strany. Ukrajinský prezident už od začiatku volá po mierovom riešení a po odchode agresorských vojsk z Ukrajiny. Mierové rokovania sa nakoniec budú konať a prebiehať budú na ukrajinsko-bieloruskej hranici. Súhlasili s tým obe strany. Ukrajina pôvodne ako jedno z možných miest na mierových rokovaní navrhovala aj Bratislavu.

Desiatky tisíc utečencov

Mierové rokovania nemusia byť rýchle a hlavne bude problém veriť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Ten niekoľko posledných týždňov tvrdil, že Rusko nemá v úmysle svojho suseda napadnúť. Nakoniec to však bol práve Putin, kto poslal ruských vojakov do Ukrajiny.

Pred vojnou už z Ukrajiny utieklo viac ako 100-tisíc ľudí. Na Slovensku podľa údajov, ktoré zverejnilo slovenské Ministerstvo vnútra prišlo už viac ako 26-tisíc utečencov. Slovensko pre utečeneckú krízu vyhlásilo aj mimoriadnu situáciu a menili sa aj zákony.

Novely zákonov majú utečencom zjednodušiť pobyt na Slovensku aj umožniť udelení dočasného útočiska. Vláda má zajtra rokovať ja o ďalších opatreniach, ktoré majú zmierniť dopady utečeneckej krízy na našich hraniciach.

Komentovať

Your email address will not be published.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Predch. článok

Niektoré ruské banky odpoja od systému SWIFT

Nasl. článok

ECB varuje, že európskej divízii ruskej Sberbank hrozí krach

Viac z Financie

0 0,00