Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli desať rokov extrémne nízke a dokonca záporné. To sa môže už o pár dní zmeniť. Centrálne banky okolitých štátov už niekoľko mesiacov bojujú s vysokou infláciou aj zvyšovaním úrokových sadzieb. Nedávno zvyšovala úroky napríklad aj Česká národná banka. Tá už základnú úrokovú sadzbu dvihla na viac ako 5%.

V úzadí sa zatiaľ držala Európska centrálna banka, ktorá sa zatiaľ k zvýšeniu základných úrokových sadzieb neodhodlala. Lenže Peter Kažimír, guvernér slovenskej centrálnej banky a člen rady guvernérov ECB, na blogu naznačil zvyšovanie základných sadzieb.

Brzdia infláciu

ECB drží základnú depozitnú sadzbu na hodnote mínus 0,5% a to sa už v júli zrejme zmení. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová už skorej upozornila, že ECB plánuje sprísniť menovú politiku a do konca roka zvýšiť základné úrokové sadzby. Lenže ku zvýšeniu úrokových sadzieb nakoniec ECB pristúpi skorej.

Zvýšenie základných úrokových sadzieb sa potom premietne do zvýšenia úrokov na vkladoch v bankách, ale hlavne sa prejaví zvýšením úrokových sadzieb na úveroch. Viac budú za úvery platiť domácnosti aj firmy a to by mohlo pribrzdiť infláciu, ktorá je rekordne vysoká aj na Slovensku.

„Po dekáde s nulovými a zápornými sadzbami začíname otáčať kormidlo a vyzerá to tak, že sa na jeseň vrátime do pozitívneho teritória. Tu mám, samozrejme, na mysli našu kľúčovú depozitnú sadzbu, ktorá je dnes na úrovni -0,50%. Prísnejšia menová politika, alebo ak chcete, vyššie úrokové sadzby, sa pretavia do vyšších úrokov na hypotékach, na podnikateľských či spotrebiteľských úveroch. Neprichádza však žiaden šialený skokový, ani raketový rast úrokov,“

UVIEDOL NA BLOGU GUVERNÉR NBS PETER KAŽIMÍR.

Spotrebu domácností aj firiem teraz poháňajú lacné peniaze, ktoré do ekonomiky pumpovala Európska centrálna banka. Úroky na hypotékach na Slovensku rastú už niekoľko mesiacov a nedá sa čakať, že by v najbližších mesiacoch úrokové sadzby hypoték začali klesať. Skôr naopak úrokové sadzby hypoték budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch a rásť môžu začať aj úroky na spotrebných úveroch pre domácnosti. Viac si priplatia aj firmy a podnikatelia.

Vysoká inflácia

Prvé zvýšenie základnej úrokovej sadzby nebude razantné. Podľa Petra Kažimíra príde k zvýšeniu základnej depozitnej úrokovej sadzby o 0,25% a sadzba teda zatiaľ ostane na zápornej hodnote mínus 0,25%.

„V lete začíname s postupným sprísňovaním menovej politiky a prvým očakávaným krokom bude zvýšenie o 0,25 %. Príčin je viacero, tou hlavnou a najdôležitejšou je silný rast cien a riziká s tým spojené. Inflácia na Slovensku je dvojciferná a je viac než pravdepodobné, že dvojciferná ostane aj na budúci rok,“

uviedol Kažimír.

Aj ECB sa zvyšovaním úrokových sadzieb snaží krotiť dvojcifernú infláciu, ktorá postihla Slovensko a mnohé krajiny Európskej únie. Vysoká inflácia čaká EÚ ešte aj budúci rok. Inflácia zrejme aj v budúcom roku bude dosahovať dvojcifernú hodnotu.

„Dôvodov je hneď niekoľko a viac k tomu nájdete na našom webe. Hlavnou príčinou rastúcich cien v eurozóne sú aj naďalej vyššie náklady na energie. Výrazne však rastú i ceny potravín a mnohých ďalších tovarov a služieb. Inflácia v eurozóne, aj u nás doma, je oveľa, oveľa vyššia, ako by sme chceli, a vysoká ešte určitý čas zostane,“

doplnil Kažimír.

Ďalšie na jeseň

Lenže letné zvýšenie základných úrokových sadzieb nebude určite jediné. ECB bude zvyšovať sadzby aj v nasledujúcich mesiacoch. Peter Kažimír už upozornil, že ďalšie zvýšenie základných sadzieb príde na jeseň. Dôvodom tlaku na zvyšovanie úrokových sadzieb je aj vojna na Ukrajine.

„Popri vysokej inflácii bude v blízkej budúcnosti rásť ekonomika pomalšie než sme očakávali. Brzdí ju vojna na Ukrajine, vysoké náklady na energie a väčšia neistota. K prehĺbeniu problémov v medzinárodnom obchode zároveň neustále prispievajú pandemické reštrikcie v Číne,“

UPOZORNIL KAŽIMÍR.

Kažimír na blogu upozornil aj na ďalšie zvyšovanie sadzieb na jeseň, keď už podľa neho bude potrebné pristúpiť k razantnejšiemu zvýšeniu základných sadzieb. Kažimír predpokladá zvýšenie úrokovej sadzby o 0,5% na jeseň. Základná depozitná sadzba by sa tak dostala zo zápornej hodnoty mínus 0,25% na kladnú hodnotu 0,25%.

„Letom sa však nič nekončí, len začína. Na jeseň, konkrétne v septembri, budeme pokračovať so zvyšovaním sadzieb a tu už jednoznačne vidím potrebu zrýchliť tempo a doručiť zvýšenie o 0,50%. Je z môjho pohľadu rozumnejšie konať preventívne, než sa potom chytať za hlavu, prečo sme otáľali. Prichádzajúce dáta ma len utvrdzujú v tom, že nie je dôvod váhať. Záporné úrokové sadzby musia byť v septembri minulosťou,“

DOPLNIL KAŽIMÍR.

Až v roku 2024

Lepšie to však nebude ani v budúcom roku, keď NBS predpokladá rovnako dvojcifernú infláciu. Guvernér NBS upozorňuje, že nás čakajú štvrťroky slabého ekonomického rastu. Ekonómovia varujú, že môže prísť až k recesii.

„Ideme sprísňovať monetárnu politiku v čase ekonomického ochladenia. Bez ohľadu na súčasné nastavenie menovej politiky nás čakajú štvrťroky slabého rastu, možno v niektorých krajinách eurozóny aj prechodné obdobie mierneho poklesu,“

uviedol Peter Kažimír.

Zlepšenie podľa Kažimíra môže prísť až v roku 2024, ktorý by mal byť priaznivejší. Inflácia by mala klesnúť a mal by sa opäť naštartovať hospodársky rast. To je dobrou správou pre domácnosti aj firmy.

„Najdôležitejšie však je, že v horizonte roku 2024 a ďalej to pre ekonomiku vyzerá priaznivo, čo je dobrá správa tak pre trh práce, ako aj pre rozpočet domácností,“

uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.