Ekonomickú výkonnosť v 3. štvrťroku potiahol rastúci priemysel, vývoj na trhu nehnuteľností a doprava vrátane skladovania. Z desiatich skupín odvetví ekonomiky medziročne rástlo osem. Rast slovenskej ekonomiky podporil spotrebiteľský, investičný aj zahraničný dopyt.
Hrubý domáci produkt (HDP) v 3. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,4 % (v stálych cenách, sezónne neočistený).
Porovnateľné s druhým štvrťrokom
Slovenská ekonomika si udržala tempo rastu na úrovni druhého štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom však bola nižšia. Objem HDP v bežných cenách medziročne vzrástol o 9,5 % a dosiahol 28,5 mld. eur.
V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2022 oproti 2. štvrťroku 2022) bola tvorba HDP po sezónnom očistení reálne vyššia o 0,4 %.
Podľa metodiky ESA 2010 sa HDP kvantifikuje troma spôsobmi (výrobná metóda, výdavková metóda, dôchodková metóda). Vzhľadom na dostupné zdroje informácií je pre SR určujúca výrobná metóda.
Výrobná metóda
Produkčná aktivita jednotlivých odvetví zotrvala aj v 3. štvrťroku v miernom raste. Hrubá pridaná hodnota dosiahla celkový objem 25,5 mld. eur, čo predstavovalo rast tejto kľúčovej zložky HDP o 2 %. Odvetvová výkonnosť predbehla predpandemickú úroveň (3. štvrťrok 2019) o 1,1 %.
Celkovo z 10 skupín odvetví dosiahlo medziročné zvýšenie hrubej pridanej hodnoty 8 z nich, predkovidovú úroveň prekonalo 5 skupín odvetví.
Priemysel rástol
Priemysel, ako jedno z najvýznamnejších skupín odvetví so štvrtinovým podielom na celkovej pridanej hodnote, zaznamenal medziročný rast o 3,7 %, ale v porovnaní s úrovňou pred pandémiou (oproti 3. štvrťroku 2019) výkonnosť stále zaostávala o 4,7 %.
Vývoj v priemysle pozitívne ovplyvnil nárast výroby motorových vozidiel o 19,5 %, ale tiež odvetvia ako výroba strojov a zariadení i. n. o 24,6 % a výroba výrobkov z gumy a plastu o 2,6 %. Naopak, pokles bol zaznamenaný vo výrobe kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 4,1 %.
Darilo sa aj obchodu
Významný vplyv na HDP mal tiež rast 1,8 % v skupine odvetví vnútorného obchodu (veľkoobchod, maloobchod), dopravy so skladovaním a ubytovacích a stravovacích služieb, pričom rastovú tendenciu podporil najmä vývoj v doprave.
Pozitívny vplyv na HDP mala tiež medziročne vyššia výkonnosť stavebníctva o 5,1 % a podnikov pôsobiacich v oblasti nehnuteľností o 2,3 % a celkový rast HDP mierne ovplyvnili aj medziročné rasty v podielovo slabších odvetviach v štruktúre ekonomiky – umenie; zábava a rekreácia; ostatné činnosti.
Rast HDP brzdil pretrvávajúci výrazný pokles pridanej hodnoty vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 11,3 %) a mierny pokles vo verejnej správe vrátane vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci (o 0,3 %).
Výdavková metóda
Vývoj ekonomickej aktivity zotrval aj v 3. štvrťroku 2022 s kladným výsledkom. Ovplyvňoval ho predovšetkým zahraničný dopyt, domáci dopyt medziročne stagnoval.
Zahraničný dopyt (vývoz) po poklesoch v prvom polroku v 3. štvrťroku 2022 narástol o 8,8 %, pričom dovoz rástol menším tempom. Ekonomiku tak potiahol príspevok čistého exportu a domáci dopyt sa udržal na rovnakej medziročnej úrovni vďaka spotrebe domácností, ktorá napriek dvojcifernej inflácií vzrástla o 3 %.
Konečná spotreba verejnej správy zaznamenala mierny pokles. Investičná aktivita sa zvýšila a prejavila sa medziročným rastom tvorby hrubého fixného kapitálu o 8,2 %.
HDP za prvých deväť mesiacov
V súhrne za prvé tri štvrťroky 2022 dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 79,4 mld. eur. V stálych cenách vzrástol o 1,9 % a predkovidové obdobie (1. až 3. štvrťrok 2019) prekročil o 1 %.
V súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2022 dosiahla hrubá pridaná hodnota v stálych cenách medziročný rast o 1,5 %. Celkovo z 10 skupín odvetví dosiahlo medziročné zvýšenie hrubej pridanej hodnoty 7 z nich. Pandemické straty prekonalo 6 skupín odvetví.
Najviac sa to týkalo verejnej správy, obrany, povinného sociálneho zabezpečenia o 11,4 %, veľkoobchodu, maloobchodu; dopravy a skladovania; ubytovacích a stravovacích služieb o 7,3 % a činností v oblasti nehnuteľností o 8,4 %.
Zahraničný dopyt bol medziročne vyšší o 0,4 %. Domáci dopyt sa zvýšil o 2,6 % vplyvom rastu konečnej spotreby domácností o 5,3 % a tvorby hrubého kapitálu o 1,6 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu bola vyššia o 5 %). Výdavky vo verejnej správe klesli o 3,7 %.
